[odíď preč od ľudí]

Mal by si odísť raz za čas preč od ľudí? Byť zámerne sám so sebou? Chcem ti ukázať zopár dôvodov, prečo by si to určite mal zvážiť.

Niekedy by som to považoval za úplný nezmysel a pripadal by som si divne, keby som mal odísť zámerme preč od ľudí, od všetkého. Dnes sa na to pozerám inak. Musím povedať, že táto téma nie je len kresťanská, ale stretávam sa s ňou veľmi často u ľudí, u ktorých by som to vôbec nečakal. Mnoho ľudí dnes zisťuje, že potrebujú čas, kedy nebudú v spoločnosti, nebudú vyrušovaní.

V ruchu, ktorý prežívame každodenne si málokedy dokážeme nájsť čas na to, aby sme sa skutočne hlboko zamysleli nad svojím životom, nad tým, čo prežívame a strávili čas v Božej prítomnosti, len tak, bez slov. Žijeme príliš rýchlo. Nechávame sa unášať prúdom, ktorý sa nezastaví.

Myslím, že si potrebujeme nachádzať čas, kedy sa skutočne zastavíme. Zastavíme prúd povinností, deadlinov. Ideme sa prejsť, sadneme si a len sedíme, dýchame. Snažíme sa vypustiť z hlavy všetko, čo cez deň riešime a len sme. Sme v Božej prítomnosti a nechávame priestor Bohu, aby hovoril.

Môžeš si povedať, že nevieš ako na to. To, čo musíš spraviť nie je ťažké napísať, ale často je to omnoho ťažšie zrealizovať. Začni tým, že sa buď pôjdeš prejsť alebo si len sadneš niekde, kde ti tvoje okolie nebude pripomínať tvoje povinnosti. Najlepšie niekde v prírode. Ďalším krokom je byť ticho. Nielen byť ticho ústami, ale snažiť sa upokojiť svoje myšlienky. Veľmi dobre viem, aké náročné to je a viem, že to vyžaduje čas, ktorý takto trávime, aby sme sa to naučili. Rovnako je potrebné, aby sme si našli dostatok času, keď už si ho chceme nájsť. Odporúčam minimálne 40 minút. Za tento čas dokážeš prejsť od všetkých svojich povinností k vážnejším myšlienkam. Najlepšie je nastaviť si časovač na 40 minút a neprestať s tichom, kým nazapípa.

Tento čas by nemal byť len o tom, byť ticho, ale hlavne o tom, aby si dal Bohu priestor hovoriť. A preto si určite zober so sebou nejaký zápisník, do ktorého si zapíšeš všetko, čo ti bude Boh hovoriť. Zapíš si všetky myšlienky, ktoré ti budú napadať. Nikdy nevieš, kedy ti tieto myšlienky, ktoré sa zdajú úplne odveci, začnú dávať zmysel.

Či už ide o to, že sa dokážeš odpútať od svojich povinností, zamyslieť sa nad hlbšími otázkami tvojho života alebo o určitú psychohygienu, určite má čas, ktorý stráviš v samote veľký zmysel. Ja tento čas veľmi obľubujem, nie preto, že by som nechcel byť s ľuďmi, ale preto, že počas tohto času môžem veľa načerpať, skutočne si oddýchnuť a nabrať novú silu. Mrzí ma, keď si nedokážem nachádzať viac takéhoto času. Často je to prvá vec, ktorú vyhodím z to-do listu, keď nestíham, ale viem, že to nie je správny prístup.

Týmto chcem aj teba pozvať, aby si to vyskúšal. Skús si nájsť každý týždeň aspoň v jeden deň čas, aby si sa vytratil od všetkých ľudí, zober si zápisník, nastav časovač na 40 minút, prechádzaj sa alebo seď v tichu a čakaj, čo si pre teba Boh pripravil. Prajem krásny čas!