[nemusíš mať veci pod kontrolou]

Veľa z nás sa snaží mať všetko pod kontrolou, byť vždy nad vecou. Áno, hovorím aj o sebe. Nie som ten, ktorý by mohol povedať, že to nie je aj môj problém.

Dôvod, prečo chceme mať veci pod kontrolou, je veľmi jednoduchý: nechceme vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Ak totižto nemáme veci pod kontrolou my, môže sa stať úplne čokoľvek a nikdy nevieme, čo presne to bude, či sa nám to bude páčiť. Zároveň sa nám nepáči pocit neistoty, ktorý to prináša. Možno sa budeme musieť prispôsobiť, možno sa budeme musieť pokoriť, potlačiť svoje vlastné ego. Presne tak, neznie to príjemne.

Často chceme všetko ovládať. Či už ide o náš čas, emócie, záujmy, túžby. Všetko. Chceme do úplného detailu ovládať svoj život. Skoro by sme chceli zo seba spraviť robotov, ktorí len konajú všetko dokonale. Chceme sa riadiť podľa stanoveného rozvrhu, splniť všetko, čo si naplánujeme v to-do liste alebo sa nikdy neodkloniť od pravidiel, ktoré sme si stanovili.

Na druhej strane sú tu oblasti, nad ktorými nemáme vládu. Napríklad túžby. Túžby nie sú niečo, čo si slobodne volíme, čo si vyberieme. Túžby nám dáva do srdca Boh. Sú často založené na tom, čo nás baví, čo nám ide jednoducho. Inak povedané, je to niečo, pre čo nám horí srdce, ale nedokážeme si ich vybrať. Z nejakého dôvodu si nemôžeme vybrať, čo nás bude baviť, jednoducho nás to buď baví alebo nie. Buď nám pre danú činnosť horí srdce alebo nie. Nie je za tým žiadna veda.

To, čo chcem povedať je, že nemáme byť robotmi. Aj keď sa máme snažiť o to, aby sme sa zdokonaľovali, aby sme na sebe pracovali, aby sme využívali svoj čas naplno, neznamená to, že sa musíme za každú cenu stať tými, ktorí skutočne majú všetko pod kontrolou a pracujú dokonale, bez chýb. Nemáme byť ako počítače alebo stroje, máme byť ľudia. Máme sa správať emotívne, robiť veci, ktoré možno nedávajú zmysel. Máme byť skutočne ľuďmi so všetkým, čo do nás Boh vložil. Máme sa nechať viesť Bohom na nepoznané miesta. Niekam, kde nedokážeme ľudským rozumom pochopiť, čo sa deje. Boh má pre každého z nás niečo veľké pripravené, ale my mu nechceme dôverovať. Nechceme zanechať svoj strach, svoju hanbu, opustiť svoju komfortnú zónu.

Vnímam, že by sme všetci mohli žiť omnoho lepšie životy. Životy, s ktorými by sme boli omnoho spokojnejší, cítili by sme sa slobodnejšie. Možno jediné, čo musíme spraviť, je nechať kontrolu nad vecami Bohu. Nesnažiť sa byť vždy nad vecou alebo sa tak tváriť. Ukážme ľuďom svoju pravú tvár. Buďme tí, ktorí sa neboja hovoriť o svojich problémoch, tí, ktorí sa nebudú za nič schovávať alebo za každú cenu sa snažiť vyzerať pred ľuďmi dobre. Buďme takí, akých nás Boh stvoril, nepotláčajme sami seba.