[niečo končí]

Je koniec roka. Všetko, čo si počas neho zažil, už nevrátiš späť, môžeš sa už len za tým ohliadnuť späť a spomenúť si, čím všetkým si prešiel.

Krása aj nepríjemnosť dnešného dňa.

Na dnešný deň - Silvester - sa teším, ale popritom mi trochu naháňa strach. V posledný deň roku si veľmi rád uvedomím, čo všetko som zažil počas uplynulého roku. Uvedomím si, koľko nových priateľstiev som vytvoril a ponorím sa do krásnych, radostných, skoro až nostalgických spomienok. Ako prvé moju myseľ zamestnáva všetko to krásne, čo sa mi prihodilo. Či už ide o stretnutia s ľuďmi, ktorí sú mi najbližší, oslavy narodenín, výlety alebo jediné pekné slovo.

Jedno slovo.

Jedno slovo alebo jedna veta niekedy môže byť taká významná, že dokáže zmeniť človeku život. Počas roka som počul tisícky, milióny slov. Napriek ich množstvu väčšina z nich nič neznamenala. Väčšinu si nepamätám, nespomeniem si na ne. Ale sú slová, ktoré sa dotkli hĺbky môjho srdca. Sú slová, ktoré boli také významné, že aj teraz si na ne spomeniem.

Hneď potom nasledujú spomienky, ktoré nie sú príjemné. Neviem prečo, ale nie je ich veľa. Človek akosi podvedome zabúda na situácie, ktoré sa mu nepáčili, ktoré ho zranili. Aj keď sa snažím spomenúť si, nejde to. Hľadám veľmi hlboko. Nachádzam a zrazu viem, prečo som si nespomenul skôr. Nechcel som. Bránil som sa. Z oka mi vychádza slza.

Neboj sa. Všetko, čím si si prešiel počas tohto roka je už za tebou. Teraz môžeš spraviť čiaru za všetkým tým, čo ťa zranilo. Zranili. Plač je prirodzený. Nechaj svoje oči zmoknúť. Zanechaj bolesť, ktorú si nesieš. Odpusť. Sebe. Druhým.

Kde si bol pred rokom?

Prekvapí ma myšlienka, že presne pred rokom som stál na tomto mieste a vôbec som nevedel, čo ma čaká. Nevedel som nič o roku, ktorý už je v tejto chvíli za mnou. Bol som plný očakávaní, radosti, plánov. Ako to všetko dopadlo? Kde skončilo všetko, čo som plánoval, čo som sníval uskutočniť? Splnil sa mi aspoň nejaký sen? Ktoré sny sa rozplynuli? Som spokojný s tým, ako som prežil tento rok? Môžem povedať, že som ho prežil najlepšie ako som vedel? Čo sa mi na ňom nepáčilo?

Všetky tieto otázky mi víria hlavou. Pokladám si ich každý rok. Pomohli mi niekedy? Pomohli mi počas tohto roka? Spomenul som si na ne aspoň raz? Nestratil som zameranie na to, čo by som chcel dosiahnuť?

Samozrejme, stalo sa mi veľakrát, že som úplne zabudol na to, čo chcem dosiahnuť a sústredil sa len na to, čo som prežíval v daný deň, v danú chvíľu. Sústredil som sa na prítomnosť. To je dobré. Môže to znamenať, že prítomnosť bola taká príťažlivá, že som zabudol na všetko ostatné.

Aj keď viem, že takáto sebareflexia na konci roka mi nie vždy pomohla počas toho nasledujúceho, som za ňu veľmi vďačný. Som si istý, že ma posunula aspoň o kúsok ďalej. Už len tým, že som si uvedomil, čo by som chcel robiť inak, kým by som chcel byť, o čom snívam. Ak chceš, pridaj sa ku mne. Tiež sa pozri na to, čo sa ti prihodilo. Použi niektoré z otázok, ktoré som vyššie položil alebo sa pýtaj to, čo bude skúmať tvoje hĺbky.

Rok 2019.

Rok 2019 nebol dokonalý. V skutočnosti nebol možno ničím výnimočný. Iba ponúkol všetko, čo mohol. Viac nám nemohol dať. Dal všetok čas, ktorý mal. Nič si nenechal. Všetko, čo sme prežili počas darovaného času, nám nevezme. Spomienky, ktoré nám dal, nám aj nechá. Tie dôležité. Zvyšok vezme so sebou a odíde. Vedel, že bude musieť ísť, vedel, že tu nebude naveky. Pri prvých dňoch bol ešte nový, ale časom zovšednel a teraz, keď už je medzi dverami, mnohí za ním smútia. On však bol stále ten istý. Rok, ktorý nám poskytol čas. Mesiace, dni a hodiny. Nič viac, nič menej. A teraz odchádza. Niečo končí,...